Finančné plánovanie

Finančné plánovanie podniku
- predstavuje súhrn činností, ktorými sa stanovujú ciele podniku a spôsoby ako ich možno dosiahnuť,
- výsledkom je finančný plán,
- obsah a časový horizont finančného plánu si určuje každý podnik sám.
 
Úloha finančného plánu:
- určiť potrebu kapitálovej štruktúry,
- určiť potrebu peňažných prostriedkov,
- zabezpečiť optimálne financovanie investičnej výstavby,
- zabezpečiť platobnú schopnosť podniku.
 
Z časového hľadiska rozoznávame finančné plány:
- dlhodobé finančné plány – ich úlohou je určiť potrebu kapitálu na ďalšie obdobie a zabezpečiť financovanie podniku za ekonomicky výhodných podmienok,

patria sem:
- dlhodobá plánovaná súvaha – zostavuje sa na dlhšie časové obdobie v členení na jednotlivé účtovné obdobia
- plánovaný výkaz ziskov a strát

- krátkodobé finančné plány:
- majú podobu rozpočtov, ich úlohou je zabezpečiť platobnú schopnosť podniku,
- sú konkretizáciou dlhodobých plánov.

patria sem:
o plány zisku,
o plán nerozdeleného zisku – zahŕňa plánovaný zisk po zdanení upravený o zisk, ktorý sa rozdelí,
o plán peňažných tokov (cash flow)
 
Čiastkové plány – plány jednotlivých oblastí činnosti podniku napr.:
-  plán marketingu,
-  plán výroby,
-  plán nákupu surovín a materiálov,
-  finančný plán,
-  plán ľudských zdrojov,
-  plán investícií,
-  plán výskumu a vývoja,
-  ekologický plán a pod.
-  čiastkové plány treba zladiť do komplexného plánu podniku.

Dlhodobý a krátkodobý finančný plán sú periodické plány.
 
Periodické plánovanie – charakteristické je preň, že ustavične prebieha proces plánovacích, kontrolných a hodnotiacich činností.
Projekčné plánovanie – plány projektov (rekonštrukcia, výstavba malého závodu, zavedenie novej linky...), každý z nich má vlastný časový rozmer, vytvárajú sa na celú dobu životnosti projektu, sú prepojené s periodickými plánmi.
 
Štruktúra a obsah finančného plánu podniku
Finančný plán stredne veľkého podniku má tieto časti:
 
- finančné ciele podniku:
-  pri ich stanovení sa vychádza z:
o  podrobnej finančnej analýzy podniku
o  z analýzy okolia podniku
(SWOT analýza: Strong – silné, Weak – slabé stránky podniku,

 Opportunities – príležitosti a Threat – ohrozenia podniku)
-  formulujú sa na niekoľko rokov
-  patrí sem napr.:
o rast ziskovosti
o medziročný rast objemu predaja
o návratnosť kapitálových vkladov...
 
- základné stratégie:
- stratégia prenikania na nové trhy,
- stratégia v oblasti výskumu,
- stratégia v oblasti kvality výrobkov,
- stratégia v oblasti financovania...

- dlhodobý finančný plán:
- zameriava sa iba na vybrané oblasti a
- ukazuje iba súhrnné údaje,
- spravidla obsahuje nasledujúce časti podľa jednotlivých rokov:
o  plán kapitálových výdavkov,
o  plánovaná finančná bilancia (=súvaha),
o  plán cash-flow,
o  projekt dividendovej politiky.
 
- Krátkodobý finančný plán – spravidla súhlasí s časovým horizontom rozpočtov.

Rozpočty:
- obsahujú podobné údaje, aké sleduje účtovníctvo, ale namiesto zachytenia minulých skutočností ide o budúce javy,
- zostavujú sa podrobnejšie ako finančné plány,
 
Poznáme rozpočty:
- predaja,
- výroby,
- zásob,
- rozpočty finančného charakteru.

Časti krátkodobého finančného plánu sú:
- plán zisku – plán nákladov, výnosov a ich porovnaním zistenie plánovaného hospodárskeho výsledku,
- plán nerozdeleného zisku – nadväzuje na plán zisku, predstavuje súhrn dosiahnutých ziskov po zdanení za celú dobu činnosti podniku, po odpočítaní sumy, ktorá sa za rovnaké obdobie použila (napr. výplata dividend, krytie strát...),
- finančná bilancia – poskytuje prehľad o finančnej situácii podniku, o jej finančnej štruktúre. Vyjadruje stav a štruktúru aktív a pasív vo finančnom vyjadrení v určitom presne danom časovom okamihu (t.j. obsahuje stavové veličiny),
- plán cash-flow (plán toku hotovosti) – informuje o príjmoch a výdavkoch podniku v pokladnici a na bankovom účte a o ich konečnom stave. Na plánovanie cash-flow sa používa priama a nepriama metóda. Priama metóda: vychádza z prvotných účtovných zápisov, ktoré ovplyvňujú hotovosť. Nepriama metóda: vychádza z odpisov a čistého zisku po zdanení, ktorý sa upravuje o položky spôsobujúce rozdiel medzi príjmami a výdavkami.

Postup tvorby finančného plánu:
Vrcholový manažment zodpovedá za:
 
- krok: finančná analýza podniku
- krok: formulácia cieľov
 
Stredný a operačno-výrobný manažment zodpovedá za:
(vedúci oddelenia, vedúci odboru, vedúci prevádzky, vedúci dielne...)
 
- krok: základné stratégie
- krok: dlhodobý finančný plán
- krok: krátkodobý finančný plán a rozpočty
 
Všetky úrovne manažmentu sa podieľajú na:
- krok: implementácia (zavádzanie) finančného plánu počas celého plánovacieho obdobia
- krok: hodnotenie úrovne finančného plánu, kontrola, hlásenie o realizácii plánu, úpravy a zmeny plánu.

V záujme efektívneho plánovania by mal manažment podniku vypracovať jednotný postup tvorby finančného plánu – časový priebeh a zodpovednosť jednotlivých úrovní manažmentu.
 
Metódy, techniky a modely tvorby finančného plánu
 
Metódy:
- globálna metóda,
- metóda postupného zostavovania rozpočtov,
- metóda percentuálneho podielu na tržbách,
- matematické modely.

Globálna metóda:
- tradičná metóda tvorby,
- vychádza sa z vypracovaných vecných častí plánu (plán výroby, plán predaja, plán ľudských zdrojov...) z ktorých sa preberá požadovaná výška finančných prostriedkov a dáva sa do súladu s plánovanou tvorbou finančných zdrojov.
 
Metóda postupného zostavovania rozpočtov:
- uplatňuje sa v krátkodobom finančnom plánovaní,
- rozpočty sa orientujú na väčšie podrobnosti, porovnávajú sa s pôvodným návrhom finančného plánu a uvádzajú sa do vzájomného súladu.
 
Metódy percentuálneho podielu na tržbách:
- vychádza z fixného pomeru medzi položkami súvahy a objemom tržieb,
- vypočítava plánované položky aktíva a pasív pôsobením percentuálneho podielu na tržbách plánovaným objemom tržieb. Rozdiel medzi vyšším percentuálnym rastom aktív a nižším percentuálnym rastom pasív predstavuje potrebu nových finančných zdrojov.
 
Matematické modely:
- simulačné modely – vypracúvajú ich finančný plánovači, robia plánované finančné výkazy v niekoľkých alternatívach podľa zadaných ukazovateľov podmieňujúcich tvorbu plánu. Využívajú pri tom počítač.
- optimalizačné modely – pomáhajú hľadať najlepšie riešenie pri určitých predpokladoch a obmedzeniach. Založené sú na využití najmä metód lineárneho programovania.
 
Kontrola plnenia plánu a zmena plánu
Úlohou kontroly v procese tvorby finančného plánu je hodnotiť úroveň a kvalitu návrhu plánu, t.j. či sú v pláne zahrnuté všetky ciele, zadané parametre, či sú reálne, či plán zabezpečuje budúcu prosperitu, či dostatočne vyjadruje kto, čo a kedy má urobiť.
 
V štádiu realizácie plánu je kontrolná činnosť zameraná na:
- porovnanie plánovaných a skutočne dosiahnutých parametrov,
- časového priebehu ich plnenia,
- analýzu a zistenia príčin odchýlok a
- prípravu spoľahlivých informácií pre prijímanie rozhodnutí a opatrení na zabezpečenie žiaduceho stavu.

Po realizácii plánu sa robí súhrnné zhodnotenie toho, čo sme si naplánovali s tým, čo sme dosiahli.
 
Formy kontroly majú mnoho podôb:
- priame pozorovania,
- slovné vyjadrenie,
- prepracované postupy a písomné správy o splnení stanovených cieľov, úloh a noriem podniku.
 
Výstupom kontroly je návrh opatrení na zásahy v štádiu realizácie plánu a návrhy na zmeny plánu.